Významný slovenský prírovedec univerzitný profesor RNDr. Ján Martin Novacký, DrSc.



11. 11. 2019 15:18

V PRIEVIDZSKU 9. augusta t.r. sme priniesli článok o JUDr. Kolomanovi Novackom, ktorý sa vyznamenal ako veľký organizátor a podporovateľ včelárstva na Slovensku. 22. novembra 2019 uplynie 50 rokov od jeho úmrtia. Na tento mesiac pripadá aj ďalšie okrúhle výročie, a to 120 rokov od narodenia jeho brata Jána Martina Novackého, ktorý je takisto pozoruhodnou osobnosťou. Opísať v jednom článku jeho vedeckú kariéru nie je možné, tak Vám tu predstavíme aspoň jeho najdôležitejšie počiny.

Ján Martin Novacký sa narodil 11. novembra 1899 v Tvrdošíne. Od 1. januára 1909 sa stal obyvateľom Prievidze, keď sa jeho otec Anton stal riaditeľom Berného úradu v Prievidzi. Anton Novacký sa popri práci štátneho úradníka venoval včelárstvu a ovocinárstvu, bol chovateľom hydiny, holubov a kanárikov. Bol aktívnym propagátorom turistiky a lyžovania. Stal sa predsedom  Klubu československých turistov v Prievidzi a organizoval výlety do Tatier a na mnohé vrcholy v oblasti Hornej Nitry. Spolu s Jozefom Bošianským, kňazom, prírodovedcom a lingvistom, sa zaslúžil o finančnú zbierku a vybudovanie turistickej útulne na úpätí Kľaku a Reváňa pri prameni rieky Nitra (otvorená 5.7.1931). Bol aj organizátorom pomoci pre chudobné deti a podporoval zriadenie detského sirotinca.


Vzťahom k prírode ovplyvnil Anton Novacký oboch svojich synov. Ján Martin študoval na Kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prievidzi a hneď po maturite v r. 1917 musel narukovať, tak ako aj jeho brat Koloman. Počas vojny bol na talianskom fronte v oblasti Udine a Montella na rieke Piava. Za účasť v najťažších zákopových delostreleckých bojoch bol odmenený štyrmi medailami za statočnosť v boji. Po skončení 1. svetovej vojny pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Maďarskej kráľovskej univerzity v Budapešti a na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde doštudoval v r. 1925 aprobáciu prírodopis – zemepis. Potom pôsobil na stredných školách v Košiciach, Rimavskej Sobote, Břeclavi, Žiline a Bratislave. V rokoch 1936 – 1938 bol riaditeľom Československého štátneho reálneho gymnázia Františka Sasinka v Prievidzi, v r. 1938 – 1942 riaditeľom Československého štátneho gymnázia, neskôr Štátneho slovenského reálneho gymnázia Jána Palárika v Žiline a v r. 1942 – 1945 riaditeľom Štátneho slovenského cvičného gymnázia v Bratislave. V období, keď začal pôsobiť ako stredoškolský profesor, bolo na Slovensku len málo slovenských profesorov. O to väčší význam mala jeho uvedomelá pedagogická práca medzi mládežou. Napísal tri učebnice botaniky pre gymnáziá a je spoluautorom ďalších jedenástich stredoškolských učebníc a to v čase, keď slovenské učebnice chýbali.


Po skončení 2. svetovej vojny bol v r. 1945 menovaný za docenta pre botaniku na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Keď sa r. 1946 z tejto vysokej školy vyčlenilo štúdium poľnohospodárstva a lesníctva a bola ustanovená samostatná Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, začal na nej pôsobiť ako univerzitný profesor a 1.12.1946 bol ustanovený za jej prvého rektora. Tu sa popri náročnej organizačnej práci spojenej s budovaním prvej samostatnej vysokej školy tohto zamerania venoval aj budovaniu Ústavu botaniky a bol jeho prvým vedúcim. V roku 1950 prešiel na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (UK) a vzápätí na Prírodovedeckú fakultu UK, kde pôsobil ako vedúci Katedry botaniky. Prednášal na témy zo všeobecnej botaniky, z anatómie a morfológie rastlín, zo systematickej botaniky výtrusných rastlín.


V r. 1950 bol poverený vykonávať funkciu  riaditeľa Botanickej záhrady Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. V r. 1955 bol na ustanovujúcej schôdzi Československej botanickej spoločnosti na Slovensku zvolený za jej predsedu, bol členom Vedeckej rady Geobotanického laboratória SAV, členom  prvej Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline, členom viacerých stavovských organizácií a odborných komisií a tiež členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom sv. Martine.


Prof. Novacký sa zaoberal aj problematikou záchrany a ochrany mnohých prírodných území na Slovensku (viď. publikácia Ochrana pamiatok nášho ľudu a prírody,1943). Bol propagátorom myšlienky vzniku Národného parku v Tatrách a bol členom komisie na prípravu vládneho nariadenia pre zriadenie TANAPu, čo sa v roku 1948 aj podarilo zabezpečiť zákonom. Ďalším významným dielom bolo vytvorenie slovenského botanického názvoslovia. Vydal Slovenskú botanickú nomenklatúru (1954) a bol  predsedom Terminologickej komisie SAV. Systematicky sa zaoberal zbieraním a spracovávaním floristického materiálu a absolvoval botanické výskumy v mnohých oblastiach Slovenska. Z vedeckého hľadiska mal mimoriadny záujem o región Hornej Nitry, kde uskutočnil botanické výskumy najmä počas svojho pôsobenia v Prievidzi v rokoch 1936 – 1940. Napriek svojej náročnej vedeckej práci a mnohým iným činnostiam, ktoré súviseli s jeho pedagogickými a vedeckými funkciami, venoval sa aj publikačnej  činnosti. Napísal vysokoškolské učebnice a práce ako napr. Vegetačné pomery Reváňa a Kľaku v Malej Fatre, Fytogeografický obraz Hornej Nitry, Šúr pri sv. Juri, Flóra Slovenska,  Izabela Textorisová. Svoje bohaté floristické a geobotanické poznatky použil v príspevku do Slovenskej vlastivedy. Niektoré svoje krátke články publikoval i v časopise Príroda, ktorého bol redaktorom.


Vysoké pracovné nasadenie sa prejavilo na zdraví profesora Novackého. Zomrel 19. augusta 1956 v Kúpeľoch Sliač vo veku 57 rokov na následky kardiovaskulárnej choroby. Pochovaný je v Prievidzi.

Spomeňme aspoň stručne súkromný život prof. Novackého. V r. 1932 sa oženil s Katarínou Fišerovou a spolu prežili krásny rodinný život. Mali štyri deti. Prvý syn prof. RNDr. Anton Ján Novacký, CSc. (1933 – 2014) bol medzinárodne uznávaný vedec, zaoberal sa  fytopatológiou, entomológiou a elektrofyziológiou. V r. 1969 – 1998 pôsobil ako profesor na Katedre fytopatológie rastlín na Univerzite v Columbii, štát Missouri, USA. Potom pracoval ako vedecký a pedagogický pracovník na Katedre fyziológie rastlín na Prírodovedeckej fakulte UK. Pochovaný je v Prievidzi.

RNDr. Terézia Lindauerová – Novacká, CSc. (1935) po ukončení štúdia na Farmaceutickej fakulte UK pracovala v lekárni v Nitrianskom Pravne a v Prievidzi, neskôr pôsobila ako vedecká pracovníčka –  farmakologická botanička a vysokoškolská pedagogička na Katedre farmaceutickej botaniky na FaF UK.

Doc. RNDr. Martin Novacký, CSc. (1939), zoológ – etológ, pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník v Psychologickom ústave na FiF UK (1967 – 1990) a ako vysokoškolský pedagóg na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie na Prírodovedeckej fakulty UK (1990 – 2006).

PhDr. Mária Novacká (1951) po štúdiu na FiF UK pôsobila ako vedecká pracovníčka v oblasti dejín školstva a pedagogiky na Slovensku v Múzeu školstva a pedagogiky  (1974 – 1990), ako vedecká pracovníčka v oblasti literárnej histórie v Ústave slovenskej literatúry SAV (1991 – 2010) a ako šéfredaktorka Karmelitánskeho nakladateľstva, s.r.o. v Bratislave (2010 – 2013). Zároveň pôsobila ako prekladateľka z latinského a francúzskeho jazyka a ako editorka a jazyková redaktorka rôznych publikácií.

Na počesť prof. Jána Martina Novackého Magistrát hl. mesta Bratislava po roku 1989 pomenoval podľa neho jednu z ulíc v Karlovej Vsi a takú istú poctu vzdalo mesto Prievidza JUDr. Kolomanovi Novackému, keď rozhodlo po roku 1989 pomenovať podľa neho ulicu na sídlisku Sever. 

Sylvia Maliariková
Foto: archív rodiny Novackých


Info servis

Blížiace sa podujatia

Kalendár podujatí

Pohotovostná lekáreň

Rozpis nie je k dispozícii.

NAŠI PARTNERI


Mediálni partneri