Rozhovor: Prievidza v roku 2013



20. 1. 2014 14:08

Prinášame rozhovor s primátorkou mesta Katarínou Macháčkovou o tom, čo musela radnica mesta riešiť v roku 2013. Aký to bol rok pre Prievidžanov? Ako stoja verejné financie?

Pani primátorka, od začiatku svojho volebného obdobia hovoríte o enormnom dlhu mesta a mestských spoločností. Od nástupu do funkcie šetríte. V akej aktuálnej výške je úverová zadlženosť mesta?
K 31.12.2013 bola celková úverová zadlženosť mesta a mestských spoločností vo výške 12 499 829 €.

O koľko sa vám podarilo znížiť dlh?

Dlh sa postupným splácaním istín v zmysle úverových zmlúv znížil za roky 2011, 2012 a 2013 o sumu 2 966 807 €.

Nezdá sa vám, že ľudia sú už znechutení vyjadreniami o potrebe znižovania dlhu a šetrením verejných financií?
Úprimne povedané – určite sú znechutení. Avšak v roku 2013 sme mali množstvo zrealizovaných projektov. Nie je pravdou, že sme iba šetrili.

To áno, pracovali ste na opravách ciest a chodníkov, ale nie je to pre verejnosť málo?
Nemyslím si, že budovanie centrálnych detských ihrísk, rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenie, tvorba parkovacích miest, príchod nového investora do priemyselného parku, viac ako milión euro investovaných do ciest a chodníkov, rekonštrukcie budov základných a materských škôl je málo. Skôr s takouto interpretáciou nesúhlasím. Po prvých dvoch rokoch súčasného volebného obdobia, pre ktoré bolo typické stabilizovanie verejných financií a boj s enormným dlhom, sme sa v roku 2013 pustili do spomínaných investičných akcií. S podobnou filozofiou budeme pokračovať aj v roku 2014.

A čo z uvedeného pokladáte za najdôležitejšie?
Určite považujem za najdôležitejší  plán obnovy komunikácií. Je jasné, že za rok alebo dva všetko opraviť nestihneme. Vytypovali sme konkrétne úseky, určili sa priority. Aj tým, že sme v roku 2013 investovali do ciest a chodníkov viac ako 1 milión eur, dávame jasne najavo, že je to jedna z hlavných oblastí a je našou prioritou. Investičný dlh z minulosti nemôže byť argumentom, prečo by sa výtlky mali stále iba lokálne plátať. Nám sa podarilo opravovať súvislé úseky ciest.

*K. Macháčková: " V roku 2013 sme investovali do ciest a chodníkov viac ako 1 milión eur."

Dá sa obnova komunikácií označiť za najvyššiu prioritu?
Samozrejme. Ak máme v meste rozbité cesty a chodníky, potom kvalita života v našom meste asi nie je najlepšia. Pripomínam, že v prímestských častiach na niektorých cestách ani nie je asfalt. Toto sú cesty v 21. storočí?

To nie, ale neprišli ste s opravami neskoro?
Prišli sme po tom, čo sme dokázali zastabilizovať verejné financie a najmä v čase, kedy sme sa vyhli nútenej správe a ušetrili sme peniaze na investičné akcie.

Čo samosprávu najviac nepríjemne prekvapilo v roku 2013?

Nepríjemnou udalosťou boli a sú zosuvy v prímestských častiach Hradec a Veľká Lehôtka. Mrzí ma hlavne, aký je postoj štátu, ktorý sa má o našich obyvateľov podľa zákona postarať, no dodnes nie je veľmi aktívny.

V čom je problém?
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že nemá peniaze. Deklaruje, že nedokáže investovať do sanácie v prímestských častiach. To chápem, ale je nutné urobiť aspoň menšie investície, ktoré môžu pomôcť. Obyvatelia sú už zúfalí. Aj preto som sa stretla, na nie najľahšom rokovaní s pánom ministrom. Ministerstvo napokon po našom rokovaní vyčlenilo približne 30 tisíc eur. Je jasné, že táto čiastka bude pokrývať len základné sanačné opatrenia, pretože sa odhaduje, že náklady na úplnú sanáciu územia budú približne jeden milión eur.  Netreba zabúdať, že mesto už investovalo na riešenie aktívnych svahových deformácií zo svojho rozpočtu 68 tisíc eur na realizáciu inžiniersko-geologického prieskumu, statického monitoringu a ďalších prác.

Petícia R2

Pani primátorka začiatkom minulého roka ste spustili petíciu za vybudovanie rýchlostnej cesty R2. S akým výsledkom?
Podporilo ju viac ako 16 tisíc ľudí. O ceste sa medzi ľuďmi diskutovalo. Na ministerstve dopravy, v Národnej diaľničnej spoločnosti aj plánovaní využitia eurofondov na ďalšie programovacie obdobie sa vďaka petícii o R2 v Trenčianskom kraji takisto opäť hovorilo. Myslím si, že oživenie diskusie a dôrazné pripomenutie vládneho sľubu je dobrým výsledkom.

Cesta sa stále nestavia. Až v závere roka bola podpísaná zmluva s firmou, ktorá má stavať prvý úsek, obchvat Bánoviec nad Bebravou.
Aj preto sme vláde chceli pripomenúť jej sľuby z roku 2008, kedy nám sľubovali dokončenie všetkých piatich úsekov už v roku 2014. Veľmi si vážim, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a konečne sa reálne začína s výstavbou tejto dôležitej komunikácie. Po dlhých rokoch sľubovania sa začne reálna výstavba.

V strategickom dokumente, ktorý plánuje využitie eurofondov na oblasť dopravy od roku 2014 do roka 2020 sa počíta s budovaním ďalšieho z úsekov R2 v Trenčianskom kraji. Naplánovaný je však len jeden úsek, Mníchova Lehota – Ruskovce. Čo na to hovoríte?
Po preštudovaní operačného programu som mala zmiešané pocity. Na jednej strane vnímam ako veľký úspech, že má byť rýchlostná cesta R2 financovaná z eurofondov aj v ďalšom období  no na druhej strane bolo pre mňa sklamaním, že napriek prísľubom vlády z roku 2008 neboli do operačného programu zaradené všetky zostávajúce úseky v Trenčianskom kraji. Aj preto som sformulovala v pripomienkovom procese aspoň požiadavku na zaradenie budovania dvoch úsekov R2 v našom kraji. Ak jej bude vyhovené a naplánuje sa aj výstavba 8,74 km dlhého úseku Križovatka D1 - Mníchova Lehota, rýchlostná cesta sa napojí priamo na diaľnicu D1.


Očakávate kvetnaté predvolebné sľuby aj v nastávajúcich komunálnych voľbách?
Samozrejme (smiech). Určite sa nájdu kandidáti, ktorí budú sľubovať aj to, čo nebude v ich kompetencii.  Dobrým príkladom je obchvat mesta. Niektorí ľudia problém interpretujú ako neochotu Prievidze a Bojníc dohodnúť sa. To je nezmysel. Problémom je hlavne nesúlad požiadaviek Bojníc s územným plánom kraja a žaloba, ktorú v tejto veci podalo mesto Bojnice na súd voči rozhodnutiu príslušného úradu. Ako primátorka Prievidze nemám dosah ani na územný plán kraja, ani na rozhodnutie súdu. Je na obyvateľoch, či sa priklonia k sľubom alebo dajú prednosť politikom, ktorí vo verejnom živote niečo dokázali.

Aký je teda stav v prípade obchvatu Prievidze?
Slovenská správa ciest ako investor pokračuje vo vykupovaní pozemkov a v prípravných prácach. Pevne verím, že po výjazdovom zasadnutí Vlády SR v Handlovej v októbri minulého roka sa pohnú aj ďalšie procesy. Minister dopravy dostal úlohu zabezpečiť začiatok realizácie druhej stavby prvej etapy obchvatu Prievidze do konca roka 2015 a tiež jeho druhej etapy do konca roku 2016. Ak má tieto úlohy minister splniť, Bojnice sa budú musieť začať správať konštruktívne.

Zlý stav mestských budov

Začiatkom roka ste poukazovali na zlý stav mestských budov. Čo sa vám s tým podarilo urobiť?
Budovy materských a základných škôl sú v havarijnom stave. Desiatky rokov do nich nikto neinvestoval. Treba povedať, že na týchto budovách nám padajú stropy. Ako napríklad v prípade materskej školy na Ulici Š. Závodníka. Aj preto sa mesto pustilo do rekonštrukčných prác v  materských školách na Ul. D. Krmana, Ul. P. Benického, alebo Materskej škole na Nábreží sv. Cyrila.  Do sanačných  prác mesto investovalo desiatky tisíc eur. 

V prípade objektu MŠ na Ul. Š. Závodníka Vás ľudia obviňovali, že areál MŠ plánujete predať.
Objekt predať neplánujeme. Nemáme dôvod. Objekt MŠ plánujeme zrekonštruovať podobne ako sme zrekonštruovali objekty iných materských škôl. Čakáme na nové programovacie obdobie, ktoré bude zamerané práve na rekonštrukcie vzdelávacích inštitúcií.

Interíer zrekonštruovanej Materskej školy

Mimorozpočtové zdroje a investície

V roku 2013 prebiehala aj diskusia o obnove Námestia J. C. Hronského pred hotelom Magura. Ako stojí tento projekt?
Na tento projekt chceme získať mimorozpočtové finančné prostriedky. V súčasnosti čakáme na výsledok vyhlásenia súťaže na obnovu Námestia J.C. Hronského, kde bola  podaná žiadosť na dotáciu v prvej polovici  roka 2013. Ak získame mimorozpočtové zdroje, môžeme sa pustiť do realizácie obnovy námestia už v roku 2014.

Má sa rekonštruovať aj Námestie slobody v centre mesta. Je to pravda? Pán Mečiar, bývalý architekt mesta, súťaž kritizoval. Hlavne jej podmienky a spôsob vyhodnotenia.

Áno, plánujeme revitalizovať Námestie slobody v centre mesta. Na tieto práce chceme získať aj mimorozpočtové finančné prostriedky. Generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Preividza, a.s., mi prisľúbil finančnú pomoc. Teším sa, že môžeme mať krásne námestie s fontánou. Pokiaľ ide o pána Mečiara - viete, súťaž o architektonický návrh fontány bola zabezpečená  pod odborným dohľadom Slovenskej komory architektov. Ak pán Mečiar niečo namietal voči podmienkam, potom naozaj nechápem, prečo sa do samotnej súťaže prihlásil, a tým akceptoval nastavené podmienky. A k samotnému vyhodnoteniu poviem iba toľko, že sa vyberalo objektívne a s odborným dohľadom. Nedopustím, aby sa naďalej devastovalo námestie rôznymi búdkami, čiernymi stavbami a skleníkovými obchodmi. Možno na to má niekto iný názor. Nechcem, aby sa zopakovala situácia a vznikol stav, aký je na súčasnej Bojnickej ceste, kde každá budova má iný tvar.

Ako pokračuje Váš boj s čiernymi stavbami?

Tvrdo trvám na dodržiavaní stavebného zákona a prísne sankcionujeme toho, kto zákon poruší. Dosiahli sme prvé výsledky, odstránili sme desiatky bilbordov postavených načierno - teda bez povolenia. Ďalšou závažnou vecou, ktorú riešime, sú stánky pred Titanikom. Máme záujem, aby mali jednotný vzhľad a v prípade, že ich majitelia s týmto nebudú súhlasiť, musia byť odstránené. Ďalej trváme na tom, aby sa v tomto priestore nachádzali stánky iba s občerstvením, teda nie s oblečením.

V závere roka resp. od nového roka ste zmenili názov mestskej spoločnosti UNIPA na Technické služby mesta Prievidza. Prečo?
Minulosť spoločnosti Unipa je čierna a pošramotená. To, čo sa v tejto spoločnosti dialo, nebolo dobré. Predražovali sa zákazky, plytvalo sa peniazmi a podobne. Po mojom nástupe do funkcie sa služby UNIPY rozširovali čoraz viac. Našim cieľom je vrátiť sa k tomu, čo bolo v minulosti dobré a zaviesť inovačné postupy v tom, čo potrebuje progres. Chceli sme sa vrátiť ku klasickým mestským technickým službám. To sme dosiahli.

Pani primátorka, je korektné hovoriť o predražovaní zákaziek a služieb a pritom nebyť konkrétny?
Nemyslím, že je to nekorektné. Veď to, čo sa dialo v spoločnosti Unipa v minulosti je v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Bývalá kontrolórka mesta zistila a publikovala v roku 2013 závažnú kontrolnú správu. Podľa nej sa mohol predražením zákaziek predchádzajúcom volebnom období stať trestný čin.  Na detaily sa spýtajte orgánov činných v trestnom konaní.

Vráťme sa k zmene názvu. Nie je samotná zmena názvu zbytočný krok?
Toto si naozaj nemyslím. Práve naopak, ak sme chceli vybudovať mestské technické služby, museli sme k tomu pretvoriť aj spoločnosť UNIPA a následne zmeniť jej názov. Našou filozofiou je, že všetky služby, ktoré si dokážeme zabezpečovať svojpomocne, musíme si urobiť svojpomocne cez mestské spoločnosti a nie cez súkromné spoločnosti, ktoré potrebujú generovať aj zisk.

Ale ten potrebuje generovať aj mestská firma.

To áno, musí. Ibaže zisk mestskej firmy investujeme do služieb verejnosti. Veď vianočná výzdoba, osvetlenie kostolov v Prievidzi a iné aktivity, to všetko je platené zo zisku mestskej spoločnosti.

So spoločnosťou Tezas je vypovedaná zmluva o zabezpečení zberu a likvidácie komunálneho odpadu. Ako tieto služby mesto od 1. januára zabezpečuje ?
Sú zabezpečované inou firmou, ktorá vzišla z verejného obstarávania. A práve verejnou súťažou sme dosiahli také ceny, vďaka ktorým sme mohli znížili poplatok za komunálny odpad. Na osobu je zníženie poplatku za komunálny odpad až o 2,37 eur.  Štvorčlenná rodina tak ušetrí približne 10 eur. Okrem zníženia poplatku za komunálny odpad sme po našom nástupe do vedenia mesta znížili aj poplatok za teplo. Takže z verejnosti peniaze bezdôvodne „nevyhaťujeme z vrecák“, ale našim obyvateľom šetríme výdavky tam, kde sa dá.

Parkovanie

Diskutovanou témou v roku 2013 bola aj otázka zákonnosti, resp. nezákonnosti parkovania. Aký je výsledok?

Prievidza má regulované parkovanie ako každé iné mesto na Slovensku. To, čo nám vytkol prokurátor, že sme parkovací systém nemali upravený všeobecne záväzným nariadením ale iba uznesením, a že zisk z parkovania nie je priamo príjmom mesta, je realitou v desiatkach iných miest. Aj preto NR SR novelizovala príslušný zákon, takže parkovací systém už môže okrem súkromnej firmy zabezpečovať aj firma založená mestom. Mestskí poslanci na základe novely  schválili nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré už určuje systém parkovania.

A čo zisk z parkovania?
Ako v máloktorom meste je parkovanie v rukách spoločnosti, v ktorom má Prievidza stopercentný podiel na základnom imaní. Aj preto zisk z parkovania ide naspäť do mesta v podobe nových parkovacích miest. Stalo sa tak už v roku 2013, keď sa z týchto ziskov zabezpečila  oprava na uliciach M. Mišíka alebo A. Škarvana. A pripravujeme ďalšie nové parkovacie miesta, napríklad v lokalite Dlhej ulice.

Verejnosť však spoplatnenie parkovania prijala s nevôľou.
Zaviesť systém parkovania bola nutnosť. Situácia s parkovaním už bola neúnosná. Počet áut sa v priebehu ani nie dvadsiatich rokov strojnásobil. K tomu nám v centre mesta parkovali ľudia z iných obcí a Prievidžania nemali kde parkovať. Okrem toho, prieskum statickej dopravy ukázal, že ak ihneď nebudeme stavať parkovacie plochy, centrum mesta bude úplne ochromené. Peniaze na vybudovanie parkovísk v centre sme nemali. Z čoho sme mali parkoviská budovať? K tomu poviem len toľko, že v roku 2013 si obyvatelia lokality Nábrežie sv. Cyrila sami navrhli spoplatnenie tejto lokality parkovania. Preto si nemyslím, že parkovací systém je v radoch verejnosti neobľúbený. Práve naopak, za 10 eur na rok dokáže obyvateľom, ktorí v blízkosti centra bývajú, vyriešiť problém s parkovaním. Obyvatelia sami pochopili, že regulatívny prvok je pomocníkom a nie strašiakom.

Šport a kultúra

Prečo finančne nepodporujete seniorský šport?

Treba si uvedomiť, že keby sme nemuseli platiť bankám dva milióny eur ročne za úroky, mohli by sme podporiť aj seniorský šport. Nech nám seniorskí športovci povedia, kde máme zobrať peniaze na chod   súkromných športových klubov. Okrem toho ma mrzí, ak si športovci neuvedomujú a nepociťujú ako pomoc, keď im mesto financuje športoviská. Napríklad v roku 2013 sme spustili o dva týždne skôr ľad na zimnom štadióne, zrekonštruovali sme tam šatne. V roku 2014 plánujeme vybudovať in-line plochu na zimnom štadióne  a modernizovať osvetlenie v športovej hale. A samozrejme stále podstatnými čiastkami financujeme prevádzku športovísk. Sú to státisíce eur ročne. Priamo finančne podporujeme mládežnícky šport. Ten sme si stanovili ako prioritu a držíme sa toho. V rozpočte na rok 2014 je vyčlenených 80 tisíc eur, ktoré budú použité tak ako v rokoch predchádzajúcich hlavne na financovanie dopravy a trénerov v mládežníckych kluboch.

Budúcnosť

*Revitalizácia parkov a mestskej zelene.

Budete kandidovať v nastávajúcich voľbách?
Áno budem. Vyjadrila som sa už skôr. Na oficiálne oznámenie je však ešte čas. Je január, takže svoju pozornosť koncentrujem na riešenie problémov v našom meste a na prácu pre obyvateľov. Voľby sú teraz ešte druhoradé.


Info servis

Blížiace sa podujatia

Pohotovostná lekáreň

Rozpis nie je k dispozícii.

NAŠI PARTNERI


Mediálni partneri