Noc v znamení hviezd



24. 3. 2014 21:28

„Z hviezd pochádza múdrosť,“ hovorí jeden starý latinský výrok. V každom z nás je túžba po poznaní. A čo tak skúsiť trochu spoznať niečo také tajomné, veľké a neprebádané, ako je vesmír? Skúsiť spoznať niečo, čoho je každý z nás súčasťou. Spoznať veľký priestor, v ktorom si aj ľudia, ktorí sa robia veľkými, môžu uvedomiť, akí sú v skutočnosti malí. Na pozorovaní oblohy je zaujímavé, že nech ste na akomkoľvek mieste na Zemi, z každého miesta sa vám javí ináč.

Svoje bohaté poznatky a vedomosti o astronómii nám na strechu Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi prišiel odovzdať  bývalý pán profesor Pavol Škrinár. Akcia, ktorú viedli pani profesorky Ľubomíra Šimurková a Jana Pastieriková, sa uskutočnila v piatok 21. 03. 2014 na spomínanom mieste. Zažiť noc v znamení hviezd a celej nočnej oblohy prišlo v čase od 18:00 do 22:00 vyše 70 žiakov, rodičov a profesorov. Keď už boli oba ďalekohľady, pomocou ktorých sme mali pozorovať vesmírne telesá, pripravené, nevedeli sme sa dočkať prvej hviezdy na oblohe. Dobu čakania sme si skrátili pozorovaním pozemských vecí cez astronomický ďalekohľad, niektorí z nás to skúšali po prvýkrát. Výsledok bol zaujímavý, i keď dvojkríž na vrchole veže sme videli dolu hlavou.

O pár minút to prišlo. Na ešte stále modrej oblohe prechádzajúcej pri vrcholoch hôr do pomarančovo oranžovej farby sa zjavila hviezda. Stačí už len nasmerovať pripravený ďalekohľad na nami dlho očakávané teleso a prezrieť si jeho krásu z o niečo kratšej vzdialenosti. A prišlo prekvapenie: zistili sme, že hviezda, ktorú sme zbadali, nebola hviezdou, ako sme si mysleli, ale že to bola jedna z planét obežnej sústavy. Uvideli sme Jupiter. Malá oranžová bodka v okulári ďalekohľadu bola ten večer prvé pozorované vesmírne teleso. Pán Škrinár nastavil ďalekohľad tak, že sme videli aj štyri najväčšie mesiace Jupitera: Ganymedes, Kalisto, Io a Európu (objavené v roku 1610 Galileom Galileim). Io je celý pokrytý sopkami, z ktorých vystreľujú prúdy tekutej síry. Ganymedes je najväčší mesiac v celej slnečnej sústave a Európa je celá pokrytá ľadom. Tieto a mnohé ďalšie informácie sme sa mohli dozvedieť z výkladu pána Škrinára.

Po Jupiteri sa na oblohe dlho neukazovalo väčšie množstvo hviezd, a tak sme si mysleli, že obloha sa nad nami v ten večer nezľutuje a neukáže nám svoju plnú večernú krásu. No napokon sa tak nestalo a o niekoľko minút neskôr sme pozorovali súhvezdie Orión predstavujúce mytologického lovca. Znázorňuje sa s kyjakom v jednej ruke a v druhej drží štít, ktorým sa bráni pred útočiacim Býkom, ktorého hviezdy sú hneď vedľa neho. Dve jeho najjasnejšie hviezdy (Betelgeuze a Rigel) patria medzi desať najjasnejších hviezd oblohy. Dobre viditeľný je Oriónov pás pozostávajúci z troch hviezd: Alnitak, Alnilam a Mintaka. V opasku je hmlovina, ktorá je miestom pre vznik nových hviezd. Ďalej sme pozorovali aj súhvezdie Býk a jeho súčasť – hviezdokopu Plejády. Sú to kuriatka, ktoré sedia na jeho chrbte.

Najznámejšími súhvezdiami na severnej pologuli sú Malý voz a Veľký voz. Na zadnom kolese Veľkého voza sa nachádza najjasnejšia hviezda súhvezdia – Dubhe. Tá spolu s hviezdou Merak ukazuje smer k Polárke – najjasnejšej hviezde Malého voza – a takmer presne ukazuje polohu severného svetového pólu. Tieto pozorovania sme robili už v čase, keď bola celá obloha zahalená do tmavomodrej až čiernej farby. Tma na streche by sa dala aj krájať, no ani tá spolu s chladným nočným vetrom nás neodtrhla od sledovania krásy oblohy. Spolu s výkladom pána Pavla Škrinára sa stala takisto silným zážitkom a nezabudnuteľnou hodinou astronómie.

Tomáš Hrdý 1.B, Gymnázium V. B. Nedožerského v Prievidzi


Info servis

Blížiace sa podujatia

Pohotovostná lekáreň

Rozpis nie je k dispozícii.

NAŠI PARTNERI


Mediálni partneri