Ľudské práva očami detí



Lorem ipsum dolor sit amet 17. 6. 2015 10:56

Dňa 11. 06. 2015 sa konal interaktívny workshop vedený Junior ambasádorkou Kristínou Rusnákovou – dobrovoľníčkou Slovenského výboru pre UNICEF s deťmi 3. ročníka ZŠ P. J. Šafárika v rámci výtvarno-literárnej súťaže „Ľudské práva očami detí“ zabezpečené Oddelením koordinácie agendy ľudských práv Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Workshop s deťmi 3. triedy sa niesol v duchu kreatívnej a poučnej spolupráce. Deti sme na úvod oboznámili, za akým účelom sa koná toto stretnutie. Najskôr sme sa snažili spoločnými silami vysvetliť, čo sú ľudské práva a práva dieťaťa, na čo slúžia a pre koho tu sú. Deti rozprávali o potrebách a aktivitách, ktoré denne majú a vykonávajú (škola, rodina, hranie sa, šport, jedlo, oblečenie,...), z týchto potrieb sme vyvodili práva každého z nás - a teda právo na vzdelanie, na rodinu, na hru a oddych, na zdravú výživu a pitnú vodu. Následne sme si pustili krátke (dvojminútové) video o Dohovore o právach dieťaťa, ktoré jednoduchým jazykom a stručne popísalo dôležitosť tohto dokumentu a na čo slúži.

Po tomto krátkom úvode sme prešli k samotným náučným aktivitám a hrám. Prvá hra mala byť kreatívna a inšpirujúca – deti boli rozdelené do 4 skupín, pri čom každá zo skupín dostala papier formátu A3 a jeden obrázok, znázorňujúci deti v rôznych situáciách. Ich úlohou bolo stotožniť sa s dieťaťom na obrázku a porozmýšľať nad tým, čo asi prežíva vo svojom vnútri, aký má život, kde žije a pod. Potom mali na daný obrázok vymyslieť poviedku, rozprávku, príhodu, alebo jednoducho nakresliť príbeh, ktorý odzrkadľuje daný obrázok, pri čom mali poukázať aj na situáciu, ktorá sa podľa nich odohrávala pred stlačením spúšte fotoaparátu a mali vymyslieť, čo sa asi dialo po odfotografovaní tejto snímky. Na záver a po dokončení svojich plagátov ich mali prezentovať svojim spolužiakom a priblížiť život dieťaťa z obrázku.
Prvá skupina dievčat mala fotografiu, na ktorej nesie asi 11-násť ročné dieťa svojho mladšieho súrodenca na chrbte. Vymysleli príbeh o staršej sestre, ktorá sa stará o menšieho brata, pracuje na poli, aby ich oboch uživila a popritom snívala o chvíli, kedy bude chodiť do školy, pretože „právo na vzdelanie je pre všetky deti“.

Ďalšia skupinka dievčat opísala príbeh dvoch súrodencov, ktorí sa nemali s kým hrať, nemali čo jesť, starali sa o seba sami, no v očiach im bolo vidieť veľkú nádej v lepšiu budúcnosť. Podľa nich je veľmi potrebné, aby sme takýmto deťom pomáhali. Všetkým odkazujú svoje posolstvo v básničke, ktorú rozprávajú prostredníctvom černošských súrodencov z obrázka :
„My sme deti veľmi malé,
ešte stále sme však hravé.
Máme síce hnedú tvár,
ale v srdci veľký dar.“

Čisto chlapčenská skupinka dostala za úlohu opísať obrázok usmiateho afrického chlapca so zničenou futbalovou loptou na hlave. Nakreslili futbalový štadión, na ktorom sa tomuto chlapcovi prvý krát zapáčil futbal, od tej doby sa mu venuje veľmi často a sníva o tom, že raz bude úspešným futbalistom. Na jeho veľké prekvapenie sa mu podarilo stretnúť sa s jedným slávnym športovcom, ktorý mu dal svoju futbalovú loptu a od tej doby sa ešte viac snaží a „sníva o svojej budúcnosti - veď aj na to má právo“.

Naša posledná skupina dostala fotografiu 4 detí kráčajúcich po dlhej ceste s taškami na chrbte, pri čom nie je vidno školu. Šikovní žiaci vymysleli obrázok, v ktorom tieto deti už stoja pred veľkou budovou školy, do ktorej môžu chodiť a vzdelávať sa, pretože „vzdelanie, kamaráti, rodina, zábava, domov,... to všetko sú ich práva“.

Po tejto časti sme si pustili krátky film o vzdelávaní a školách v Afrike, pretože žiaci sa chceli dozvedieť niečo viac z každodenného života afrického dieťaťa. Na to sme nadviazali našou poslednou aktivitou, ktorá mala povzbudiť empatiu s tými, ktorí sú odlišní (či už farbou pleti, rodinným zázemím, národnosťou alebo v dôsledku telesného postihnutia, či pre príslušnosť v iných sociálnych a kultúrnych skupinách). Daná hra mala zvýšiť povedomie
o nerovnostiach v spoločnosti, ktoré sme následne rozdiskutovali.

„Všetci sme si rovní. Všetci máme rovnaké práva. Je dôležité mať rád všetkých ľudí bez rozdielu. Je smutné, že niektorí ľudia takto trpia. Ďakujeme, že ochraňujete naše práva. Vy, čo ochraňujete naše práva ste úžasní, veľké ďakujeme !“

Takýto odkaz nám posielajú deti zo ZŠ P. J. Šafárika v Prievidzi, ktoré snívajú sny pre ich rovesníkov, ktorých práva sú neustále porušované, no vidieť veľkú snahu zmeniť túto skutočnosť k lepšiemu. Pozrime sa na svet a ľudské práva očami detí... Určite to bude pohľad, ktorý stojí za to !

Kristína Rusnáková


Info servis

Blížiace sa podujatia

Pohotovostná lekáreň

Rozpis nie je k dispozícii.

NAŠI PARTNERI


Mediálni partneri