Horná Nitra je životaschopný región



Lorem ipsum dolor sit amet 21. 9. 2017 15:44

Primátorka mesta Prievidza Katarína Macháčková pripravila v pondelok 18. septembra 2017 Okrúhly stôl o budúcnosti hornej Nitry. Do Prievidze pozvala premiéra, členov vlády, členov výboru pre hospodárske záležitosti národnej rady a ďalších poslancov NRSR, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, úradníkov štátnej správy, predstaviteľov krajskej samosprávy, primátorov miest a starostov obcí, najväčších zamestnávateľov z regiónu i malých podnikateľov ako aj zástupcov odborových a záujmových združení a tretieho sektora. Pozvanie do Prievidze prijalo 50 hostí.

Hlavným impulzom na zvolanie takého stretnutia bolo vyjadrenie ministra hospodárstva Petra Žigu, ktorým už v marci 2017 pripustil skrátenie termínu, dokedy sa má vyrábať elektrina z domáceho hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Vláda pritom v roku 2013 rozhodla, že sa má vyrábať až do roku 2030.

Nasledovalo júnové vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že v rámci hľadania nového systému podpory výroby elektriny z uhlia a obnoviteľných zdrojov sa bude diskutovať aj o tom ako sa vláda postaví k baníctvu na hornej Nitre. Minister hospodárstva Peter Žiga už otvorene hovoril o potrebe prípravy krokov, akým spôsobom utlmíme baníctvo na Slovensku. Na úrade vlády sa začiatkom júla konalo aj rokovanie za účasti zástupcov Európskej komisie, Hornonitrianskych baní Prievidza, Trenčianskeho samosprávneho kraja a dotknutých rezortov, ktoré sa týkalo perspektív regiónu hornej Nitry po vyťažení uhoľných zásob.

HBP a vláda sa debaty v Prievidzi nezúčastnili

Pre mnohých účastníkov bolo veľkým sklamaním to, že pozvanie na okrúhly stôl v Prievidzi neprijali okrem premiéra Roberta Fica a ministra hospodárstva Petra Žigu ani žiadni z mnohých pozvaných odborníkov z ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Účasť na podujatí nepotvrdili ani Hornonitrianske bane Prievidza s odôvodnením, že takéto rokovania už prebiehajú pod záštitou Úradu vlády SR. „Priestor na diskusiu prenechávame malým a stredným podnikateľom, samosprávam a tretiemu sektoru, všetkým, ktorí sa do nej chcú zapojiť,“ uviedlo vedenie spoločnosti v inzercii v regionálnych novinách Prievidzsko.

„Vláda rokuje za zatvorenými dverami v Bratislave iba s HBP, no možnosť stretnúť sa so všetkými aktérmi rozvoja v regióne nevyužila. Cítim to tak, že sa v Bratislave rokuje o nás bez nás. Mrzí ma, že na okrúhly stôl do Prievidze neprišiel ani predseda TSK Jaroslav Baška, ktorý región na rokovaniach zastupuje. Akoby bolo niečo, čo nám musia tajiť,“ reaguje Katarína Macháčková, primátorka Prievidze.

Uhlie na okraji energetického mixu

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v úvode diskusie poďakovala primátorke mesta za iniciatívu a organizáciu podujatia. Upozornila na to, že nielen tento región, ale aj všetky ostatné uhoľné regióny čakajú do budúcna výrazné zmeny a je dôležité sa na ne pripraviť, aby bol prechod spravodlivý a aby všetci aktéri využili všetky možnosti, ktoré ponúka. „Najvýraznejším faktorom sú prísnejšie environmentálne a klimatické štandardy. Až 195 krajín podpísalo dohodu na znižovanie emisií skleníkových plynov. Práve na dosiahnutie tejto dohody sa aj krajiny Európskej únie museli zaviazať k  politikám, ktoré k tomuto smerujú,“ pripomenula. Tieto politiky, ktoré navrhla Európska komisia a schvaľujú ich členské štáty a Európsky parlament, sa týkajú znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a podpory obnoviteľných zdrojov energie. Ambíciou je dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov o 40 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie o 27 % a zvýšiť energetickú efektívnosť o 30 %. „To všetko spôsobuje, že uhlie sa bude dostávať na okraj energetického mixu,“ uviedla Vašáková.

Európska komisia ponúka pomoc

Európska komisia v tejto súvislosti ponúka vytvorenie platformy pre uhoľné regióny, na ktorej by sa medzi krajinami vymieňali skúsenosti ako transformácia môže prebehnúť. Riešením je aj finančná pomoc z vyše 15 miliárd eur, ktoré Slovensko prijíma z európskych prostriedkov v období rokov 2014 – 2020. Tieto prostriedky sú v gescii riadiacich orgánov, teda rôznych ministerstiev slovenskej štátnej správy, a je do veľkej miery na nich ako budú prioritizovať využitie týchto prostriedkov na účel podpory transformácie. Európska komisia by tiež vedela zvážiť využitie Európskeho globalizačného fondu, ktorý Slovensko ešte nevyužilo, a slúži práve na podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien. Poslednou možnosťou čerpania fondov je pomoc štrukturálnym reformám. Ide o expertnú pomoc, napríklad pri príprave stratégie.

Je dôležité vyhnúť sa šoku

„Veľa sa hovorí o tom, že horná Nitra je banský a problémový región. Ja si myslím, že nie je pravda, že je to problémový región. Myslím si, že je to veľmi životaschopný región a práve ťažobný priemysel mu dal určitú odolnosť a životaschopnosť, ktorú môže využiť ďalej, ak sa k tomu dobre postavíme. Svedčí o tom aj to, že nezamestnanosť je momentálne pomerne nízka, je pod slovenským priemerom,“ povzbudil na okrúhlom stole Peter Kremský, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

„Pri transformácii je veľmi dôležité vyhnúť sa šoku. Vieme, že takéto veci sa v minulosti na Slovensku stali, napríklad v zbrojárskom priemysle, a myslím si, že by sme sa mali z toho poučiť tak, aby sa takéto niečo nestalo opäť,“ pokračoval. Súčasné obdobie veľkého dopytu po pracovných miestach považuje za vhodné na plynulú transformáciu a prípravu plánu na roky dopredu. Navrhuje preto čo najskôr vytvoriť tím, ktorý bude podľa analýz pripravovať konkrétne riešenia. Napríklad v oblasti podpory malých investorov, prípravy rekvalifikačných kurzov, zmiernenia sociálnych dopadov, podpory dopravy a cestovania za prácou či preorientovania energetiky.

Kičina: Kedy inokedy, ak nie teraz

Manažér pre korporátne záležitosti Nestlé Slovensko Róbert Kičina potvrdil, že aj táto spoločnosť má v regióne problém s dostupnosťou kvalifikovanej pracovnej sily, čo sa prejavilo najmä v roku 2016 veľkou fluktuáciou. Uviedol, že spoločnosť preto prijala opatrenie vo forme paušálneho zvýšenia miezd pre výrobných pracovníkov o 21 percent. Nestlé je najväčším výrobcom potravín na Slovensku a v Prievidzi má 600 zamestnancov. Svoju konkurencieschopnosť na trhu potvrdzuje aj tým, že v súčasnosti presúva výrobu z Rakúska práve do závodu v Prievidzi.

„Dovolím si tvrdiť, že regiónu sa začalo ekonomicky dariť. Je to zásluha toho, že sem prišli nové investície, vznikli nové pracovné miesta a zamestnávatelia sa teraz musia o čosi viac snažiť získať pracovnú silu. Kedy inokedy, ak nie teraz sa bavme o tom akým spôsobom transformovať tento región, akým spôsobom postupne uvoľňovať ľudí z baníckeho priemyslu a postupne ich pripravovať na prácu v iných odvetviach,“ vyzval. Pripomenul, že sa v súčasnosti veľa peňazí investuje do rekvalifikácií, ale nesleduje sa účelnosť ich vynaloženia, čo potvrdil aj Inštitút finančnej politiky. Preto je pri poskytovaní prostriedkov na rekvalifikácie v budúcnosti potrebné lepšie sledovať reálne výsledky a prínosy.

Výzva na prípravu analýzy

Anna Mikušková zo spoločnosti GeWiS Slovakia, ktorá vo svojich prevádzkach v Handlovej a Prievidzi zamestnáva viac ako 1200 zamestnancov, zvýraznila, že tiež ponúkajú možnosti uplatnenia širokej cieľovej skupine obyvateľstva na rôznych pozíciách a s rôznym vzdelaním. Pripomenula, že región už v roku 2010 zažil veľké hromadné prepúšťanie v spoločnosti Yazaki, kedy bolo naraz prepustených 1211 prepustených zamestnancov, z nich 1011 žien.

Keďže aj Gewis bol jednou zo spoločností, ktorá vtedy ponúkla pracovnej sile nové pôsobisko, adresovala výzvu úradu práce na prípravu podkladov týkajúcich sa pracovnej sily, ktorá bude uvoľnená. „Potrebujeme už teraz začať pripravovať analýzu, aká pracovná sila sa uvoľní. S akým vzdelaním, v akej vekovej štruktúre, s akou zdravotnou spôsobilosťou. Na základe analýzy bude možné vyfiltrovať, aké sú možnosti uplatnenia týchto ľudí na trhu,“ dodala.

Zvýšený počet nádorových ochorení

Poslankyňa NRSR Anna Zemanová pripomenula aj zdravotné aspekty výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia. „Slovenské hnedé uhlie patrí k menej kvalitným, a má vysoký obsah síry, ktorá sa pri výrobe elektriny uvoľňuje do ovzdušia. Oxidy síry zvyšujú náchylnosť na ochorenia dýchacích ciest, ciev, srdca. Problémom sú aj prachové častice. Dlhodobo to vedie k poškodeniu vývoja dýchacích ciest u detí, skráteniu doby dožitia a zvýšeniu úmrtnosti na mozgové mŕtvice a infarkty. Elektráreň v Novákoch je podľa meraní SHMÚ suverénne najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku oxidmi síry. V roku 2014 predstavoval podiel elektrárne na celkových emisiách oxidu siričitého vyše 57 percent,“ uviedla.

„Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bol v okrese Prievidza v roku 2010 počet ochorení na zhubné nádory o 17 až 20 percent vyšší ako bol priemer Slovenskej republiky,“ doplnil zaujímavú informáciu Slavomír Eliaš, generálny riaditeľ Kúpeľov Bojnice.

Hodnota zdravotných benefitov, ktorú by mohlo priniesť postupné utlmenie výroby elektriny z uhlia podľa odhadu Inštitútu environmentálnej politiky ministerstva životného prostredia a Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií v revízii výdavkov na životné prostredie z júla 2017, je až 500 miliónov eur.

Príležitosťou je aj spracovateľský priemysel

„Rozvoj v oblasti pôdohospodárstva a spracovania potravín by mohol byť pri transformácii určite veľkou obsahovou náplňou,“ uviedol na diskusii Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu. Upozornil, že je potrebná vyváženosť zamerania sa na jednotlivé priemyselné odvetvia, pretože aj v budúcnosti môžu región postihnúť rôzne krízy. Príležitosť vidí v tom, že horná Nitra je v blízkosti lokalít, ktoré majú v agrosektore a rastlinnej výrobe veľmi dobré výsledky ako sú okresy Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou. „Tento sektor tu bude ozaj nápomocný v tom, aby naplnil určitú časť perspektívy tých ľudí, ktorí skončia prácu v baniach alebo elektrárniach,“ dodal.

Starostov veľmi trápi tranzitná doprava

Starostovia obcí, ktorí sa zúčastnili diskusie, ako aj ostatní diskutujúci, sa zhodli na tom, že jednoznačnou potrebou rozvoja regiónu je dobudovanie dopravnej infraštruktúry. Urgentne je potrebné riešiť tranzitnú dopravu v obciach, cez ktoré prechádzajú cesty I. triedy a sú na trase budúcej rýchlostnej cesty R2. Takisto je veľkou potrebou začať čo najskôr budovať obchvat mesta Prievidza. Najmä jeho prvú etapu – napojenie priemyselnej zóny Prievidza na cestu I. triedy, pretože okolité obce, napríklad Opatovce nad Nitrou, sú v súčasnosti preťažené tranzitnou dopravou po cestách III. triedy.

Macháčková: Zmiernime sociálne dopady

„Všetci si uvedomujeme, že ide predovšetkým o ľudí, o ktorých sa treba postarať. Je nutné vyvinúť maximálne úsilie na zmiernenie sociálnych dopadov. Práca baníka je veľmi špecifická a rekvalifikácia z rôznych dôvodov nemusí byť možná. Bude potrebné zmeniť legislatívu a zaviesť špeciálny dôchodkový režim pre tých, ktorí sú v preddôchodkovom veku a napriek snahe si prácu nájsť nedokážu. Treba tiež podporiť rekvalifikácie zamerané na vytváranie malých podnikov a podporu pri samostatnom podnikaní. Štatistiky chorôb z povolania naznačujú, že bude potrebné hľadať riešenia šité na mieru, pretože baníci dlhé obdobie pracovali v náročných a rizikových podmienkach a môže to mať vplyv na ich uplatnenie aj zo zdravotných dôvodov,“ zdôrazňuje Katarína Macháčková, primátorka Prievidze. „Štát sa nesmie baníkom obrátiť chrbtom. Keďže dlhé roky umožnil, aby sa realizovala sociálna ťažba, musí pri jej utlmení pomôcť baníkom a ich rodinám,“ dodáva.

Odborná debata o budúcnosti hornej Nitry bude pokračovať už 18. októbra 2017 v Bratislave na podujatí, ktoré pripravuje informačný portál EurActiv.sk. Do panelovej diskusie bola pozvaná aj primátorka Macháčková. Závery okrúhleho stola tiež plánuje spracovať a poskytnúť ako podnet úradu vlády, ministerstvu hospodárstva a Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku.

Alojz Vlčko


Info servis

Blížiace sa podujatia

Pohotovostná lekáreň

Rozpis nie je k dispozícii.

NAŠI PARTNERI


Mediálni partneri